hjsiochncjobhdwvioawid

Vyberte si prosím z ponuky realizovaných akcií na bočnej lište

                                            Obrázok - zdroj: www.naturshop.cz

Ako vzniká perla

Od dávnych dôb si ľudia cenia tie malé trblietavé belavé guľôčky, nazývané perly. Považujeme ich za drahokamy a sú veľmi vzácne. Vieme však, ako vznikajú?

Kým iné drahokamy nachádzame v  geologických útrobách zeme, perly by ste tam márne hľadali. Sú totiž produktom živého organizmu. Vytvára ich lastúra, mušľa, zvaná perlorodka. Tieto živočíchy žijú na dne teplých morí. Rastú, vyvíjajú sa, otvárajú sa, prijímajú potravu – ale žiadnu perlu v nich nenájdete. Až jedného dňa do vnútra lastúry zablúdi kúsok tvrdého piesku alebo kamienok s ostrými hranami. A vtedy začína utrpenie lastúry. Je zranená, bolí to a ona tento cudzí nepríjemný predmet v rane začína obaľovať zvláštnou lesklou hmotou. Keď po rokoch potápač vyloví túto lastúru z hlbiny mora  a otvorí ju, vykríkne radosťou nad jej krásou. V jeho rukách sa dúhovo ligoce žiarivá vzácna perla.

Tento obraz z prírody nám môže pomôcť lepšie pochopiť tajomstvo Veľkej noci. Utrpenie, ktoré Ježiš podstúpil pre našu zlobu, a ktorá rezala ako ten kamienok s ostrými hranami, sa cez jeho lásku k nám premenilo na to najvzácnejšie, čo nám Boh mohol dať: slobodu od hriechu, odpustenie viny, nádej na večný život s ním. Presvitá tu pravý zmysel utrpenia:  Láska, schopná sebadarovania.

Žijeme v dobe, poznačenej únikom pred bolesťou. Využívame nielen   vyspelú medicínu a psychológiu.  Máme aj zábavu s jej virtuálnym svetom, pohodlie a neraz i alkohol, drogy, eutanáziu ... Snažíme sa uniknúť pred utrpením a zabudnúť naň, ale nachádzame ho ešte viac. Nedá s mu úplne vyhnúť, môžeme ho len zmierniť. V skutočnosti však utrpenie je veľkou školou života, lebo nás núti premýšľať nad zmyslom života a učí nás obete, milosrdenstvu a súcitu s druhými. Krásne veci nášho života a vzťahov sa rodia práve v skúškach a peci utrpenia. Tajomstvo Veľkej noci a Ježišova láska, ktorá z neho vyžaruje, nás pozýva:  Premieňaj utrpenie a kríže života na lásku k Bohu a človeku. A potom to má zmysel a dáva človeku rásť. Zaiste, ľahké nie je to. Ale Boh sám dáva silu k tomu, k čomu pozýva. Veď vieš, že v Ježišovom živote to neskončilo krížom, ale vzkriesením. Cez Krista máš túto nádej aj ty.

Prajem vám požehnané veľkonočné sviatky, povzbudivé stretnutia  v kruhu rodiny i v našich cirkevných spoločenstvách.

Blažej Čaputa, kňaz

                                                Obrázok - zdroj: www.naturshop.cz

Ako vzniká perla

Od dávnych dôb si ľudia cenia tie malé trblietavé belavé guľôčky, nazývané perly. Považujeme ich za drahokamy a sú veľmi vzácne. Vieme však, ako vznikajú?

Kým iné drahokamy nachádzame v  geologických útrobách zeme, perly by ste tam márne hľadali. Sú totiž produktom živého organizmu. Vytvára ich lastúra, mušľa, zvaná perlorodka. Tieto živočíchy žijú na dne teplých morí. Rastú, vyvíjajú sa, otvárajú sa, prijímajú potravu – ale žiadnu perlu v nich nenájdete. Až jedného dňa do vnútra lastúry zablúdi kúsok tvrdého piesku alebo kamienok s ostrými hranami. A vtedy začína utrpenie lastúry. Je zranená, bolí to a ona tento cudzí nepríjemný predmet v rane začína obaľovať zvláštnou lesklou hmotou. Keď po rokoch potápač vyloví túto lastúru z hlbiny mora  a otvorí ju, vykríkne radosťou nad jej krásou. V jeho rukách sa dúhovo ligoce žiarivá vzácna perla.

Tento obraz z prírody nám môže pomôcť lepšie pochopiť tajomstvo Veľkej noci. Utrpenie, ktoré Ježiš podstúpil pre našu zlobu, a ktorá rezala ako ten kamienok s ostrými hranami, sa cez jeho lásku k nám premenilo na to najvzácnejšie, čo nám Boh mohol dať: slobodu od hriechu, odpustenie viny, nádej na večný život s ním. Presvitá tu pravý zmysel utrpenia:  Láska, schopná sebadarovania.

Žijeme v dobe, poznačenej únikom pred bolesťou. Využívame nielen   vyspelú medicínu a psychológiu.  Máme aj zábavu s jej virtuálnym svetom, pohodlie a neraz i alkohol, drogy, eutanáziu ... Snažíme sa uniknúť pred utrpením a zabudnúť naň, ale nachádzame ho ešte viac. Nedá s mu úplne vyhnúť, môžeme ho len zmierniť. V skutočnosti však utrpenie je veľkou školou života, lebo nás núti premýšľať nad zmyslom života a učí nás obete, milosrdenstvu a súcitu s druhými. Krásne veci nášho života a vzťahov sa rodia práve v skúškach a peci utrpenia. Tajomstvo Veľkej noci a Ježišova láska, ktorá z neho vyžaruje, nás pozýva:  Premieňaj utrpenie a kríže života na lásku k Bohu a človeku. A potom to má zmysel a dáva človeku rásť. Zaiste, ľahké nie je to. Ale Boh sám dáva silu k tomu, k čomu pozýva. Veď vieš, že v Ježišovom živote to neskončilo krížom, ale vzkriesením. Cez Krista máš túto nádej aj ty.

Prajem vám požehnané veľkonočné sviatky, povzbudivé stretnutia  v kruhu rodiny i v našich cirkevných spoločenstvách.

Blažej Čaputa, kňaz

Diaľnica do neba

V  novinách uverejnili článok o pláne výstavby diaľnic na Slovensku, aj s mapkami a vysvetlivkami. Čítal som ho už dávnejšie. Máme snahu prepojiť sa diaľnicou s okolitými štátmi. Čo ma na článku  najviac zaujalo?  My staviame, ale susedia nie! Ani v Poľsku ani v Ukrajine nás nebude v blízkej dobe čakať prípojka. Končí to na hraniciach ...

„Pripravte cestu Pánovi“ volal prorok Ján Krstiteľ. „Cesta“ v biblickom chápaní znamená „spôsob života.“ Ten máme poopraviť, zmeniť, obnoviť. Získať kresťanský spôsob života.  A Pán Ježiš je vzorovou cestou, podľa ktorej  to máme urobiť.

Boh nám v Ježišovi Kristovi vybudoval cestu, ba diaľnicu  do neba. Ale čo z toho, keď na hraniciach môjho srdca nenájde „prípojku“, keď narazí na prázdno.   Pustime sa preto do stavebných prác vo svojej duši. Prehĺbenie zanedbanej modlitby; sebazápor od toho, čo ma robí závislým; scitlivieť na skutky milosrdnej lásky k trpiacim-  to sú tri základné druhy stavebných prác, ktoré odo mňa Boh teraz čaká.

Advent je krátky. Využime ho!

Blažej Čaputa, farár

Rímskokatolícky farský úrad

Nová Ves nad Váhom

916 31 Nová Ves nad Váhom č.158

Správca farnosti :

ThLic.  Ing. Mgr. Dušan Nemec

Telefón : 032 / 77 98 106

Číslo farského bankového účtu: 

SK59 0900 0000 0000 4169 3130

SWIFT ku bankovému účtu: GIBASKBX

 **************************************

Modlitba za synodu

Niečo o láske

Vieš, čo je to láska? Možno naivná otázka, možno nie. Každá druhá pesnička o nej spieva. Ale o akej láske? Aká je láska, ktorá je skutočná, pravá? Je dôležité sa to pýtať, pretože za pojem láska sa v dnešnom svete skrýva strašne veľa tvárí. Od najodpornejšieho egoizmu až po lásku, ktorá sa daruje a myslí iba na dobro toho druhého.

Láska, ktorá sa daruje! Myslím, že takto by sme mohli definovať pravú lásku. Láska, ktorá sa vie dať tomu druhému a dať sa mu úplne. Tak ako nikomu, tak aby už žiadny ďalší človek nikdy nemohol vstúpiť do vzťahu tých dvoch, ktorí sa dali jeden druhému pred Bohom a Cirkvou a zmluvou o láske si založili manželstvo. Ježiš hovorí: „Čo teda Boh spojil, človek nech nerozlučuje.“ Sú to vznešené slová. Hovoria o veľkosti, ktorú môže človek s Božou pomocou dosiahnuť, ku ktorej je povolaný.

Ale je  treba upozorniť na jednu vec, ktorá je skrytá za slovami darovať sa v láske. Tieto slová sa tiež môžu stať, síce peknou, ale prázdnou frázou, ba dokonca sa môžu stať klamstvom, lžou. Ako a kedy? Myslím, že logika nepustí a je nám všetkým jasné, že nikto nedá, čo sám nemá. Ak raz nemám sto eur, nemôžem ich nikomu dať aj keby som veľmi, veľmi chcel. A platí to i o vzťahu: ak sa raz „nevlastním“, ak nie som pánom nad sebou samým, ak sa neviem ovládať, nemôžem nikomu pravdivo sľúbiť, že sa mu darujem. Ján Pavol II. nám to pripomína vo svojej programovej encyklike Redemptor hominis. V jej dvadsiatom prvom bode hovorí, že je potrebné budovať čnosti, ktoré umožňujú vládu nad sebou. Tieto čnosti nie sú cieľom samé v sebe, ale umožňujú nám darovanie sa v láske. Sú podmienkou tohto darovania. Bez jej splnenia nie je ono možné. Ježiš používa výrazy : „zaprieť sám seba, kríž, zrieknuť sa seba samého ...“ A neochotu k obete pomenúva dnes v evanjeliu takto: „pre tvrdosť vášho srdca vám Mojžiš napísal toto prikázanie ( o možnosti prepustiť manželku )“.

Tieto, na prvý pohľad teoretické pravdy, majú veľmi veľký praktický dosah. Vysvetľujú nám zmysel kresťanského zriekania sa, kresťanského sebaovládania. A hovoria nám aj o jeho nevyhnutnosti. Stáva sa totiž, že niekto pekne hovorí o láske o darovaní sa, ale nemá veľkú chuť k ovládaniu seba samého, nemá chuť niesť kríž. A tak mladí, ktorí sa pripravujú na manželstvo a nevedia sa pred ním ovládať a zapierať, keď prídu pred oltár nášho Pána a tu si sľúbia, že sa jeden druhému darujú, neklamú náhodou sami seba a nehovoria prázdne slová a frázy? Nikdy som sa nevedel ovládať a ani som sa o to nikdy nesnažil a ani to neplánujem robiť, ale teraz sa ti darujem... Ďakujem pekne.

Obdobne to platí napríklad o kandidátovi na kňazstvo, ktorý sa tiež chce darovať Bohu i blížnemu, ale cestou celibátu. Ak sa nikdy v ničom nevedel zaprieť, ak sa o nič také ani nesnažil, klame. Nikto nedá, čo sám nemá. Možno, že tu je koreň mnohých zlyhaní keď sa trhá jedno telo v manželstve, alebo sa trhá darovanie v kňazstve, v zasvätení.

Sebazápor patrí podstatne ku kresťanstvu, patrí k láske. Ak by sme ho vynechali, musíme vynechať aj opravdivú lásku. Je preto veľká zákernosť ohlasovať Krista bez kríža. Ale chybou by bolo aj to, keby sme zo sebazáporu spravili cieľ kresťanstva. On je len prostriedkom, i keď dôležitým.

Moderný životný trend dnes nesie vo všetkých pádoch skloňované slovo: Liberalizmus! Sloboda! A rozumie sa ňou: Robiť to, na čo mám chuť. Ale toto je cesta k otroctvu. Napríklad vziať tvrdú  drogu je slobodou – pri prvej dávke. Po druhej dávke už nie si slobodný, lebo „to musíš mať“.  Každá závislosť vznikla tak, že najprv som bol úplne „slobodný“, len som nemyslel na dôsledky. ( obdobne alkohol, pornografia a neviazaný sex, závislosť na internete, automatoch )

Pravá sloboda je: rozhodnúť sa pre dobro, hoci je ťažké a namáhavo dosiahnuteľné a odmietnuť zlo, ktoré je lákavé, sladké, zvodné a úžasne príjemné. Pravda nás vyslobodzuje. A pravda je Boh. Pravda je v slove evanjelia. Nie je vždy príjemná, ale robí človeka slobodným a spokojným.  Takže v čom spočíva pravá láska? V kresťanskom sebaovládaní, ktoré s Božou pomocou smeruje k sebadarovaniu... Urobme si každý sám malý „test lásky“: Koľko som schopný obetovať, zrieknuť sa a vytrpieť pre milovanú osobu?

­ Na záver by som chcel spomenúť skúsenosť môjho priateľa Andiho:

Stalo sa to pred rokmi. Čakal svoje dievča, Ivku, ráno v kostole. Neprichádzala.  Potom počul húkačky sanitiek, jedna za druhou. Dostal zlé tušenie. To, čo sa postupne dozvedal, mu pripadalo ako zlý sen: havária autobusu, pokazené brzdy zo strmého  kopca košického sídliska, hrozný náraz do steny domu. Rozochvený bežal do nemocnice. Dievčina dobitá, zuby vyrazené, zlomené sánky, pohmoždená tvár, rebrá dolámané. Šesť týždňov pila len s hadičkou cez zadrôtované ústa. Vlastní rodičia ju v špitáli nespoznali, vyšli z izby  a pýtali sa sestričky, kde leží ich dcéra. Jej priatelia prišli a keď ju videli, len plakali. Úžasné povzbudenie. J Ale tento chalan ju nenechal, denne bol pri nej, povzbudzoval ju, podržal ju v najhoršom.  Doma si čítal knihu Jób, pýtal sa Pána Boha  a hľadal zmysel toho všetkého. A Boh sa staral: Lekár, plastický chirurg,  ktorý mal ísť práve na dovolenku, keď ju zbadal, povedal, že nikam nejde, dokiaľ to dievča nedá dokopy. Odviedol dokonalú prácu. Ivka sa pozviechala, tvár jej zachránil.

Teraz sú šťastnými manželmi, majú päť deti a ja z týchto manželov cítim, že ich láska neochladla. Bola totiž preskúšaná. Vernosť v skúškach nie je možná bez Božej pomoci a našej snahy zabúdať na seba.

Blažej Čaputa, farár

Použité pramene:

1. Sväté písmo Nového zákona
2. Homília mons. Mariána Bublinca, 2009